Zamilované dolky

Keďže sa nám blíži Valentín, mám tu pre vás takú malú inšpiráciu, ako si ho spríjemniť so svojimi milovanými a to aj bez výčitiek. :) Ja som si už vo štvrtok spravila takého predčasného a ako prekvapčo som spravila zdravé lievance bez oleja a chutili naozaj skvelo, do večera boli všetky preč. Je to naozaj vďačné jedlo, podobne ako palacinky- chutné, ľahké a lacné. 

Na prípravu lievancov budeme potrebovať:

 300 g polohrubej múky (najlepšie špaldovej)         

500 ml mlieka

2 vajcia

1 PL trstinového cukru

1/2 bal. prášku do pečiva

štipka soli

V nádobe rozmiešame spolu múku, cukor, štipku soli  prášok do pečiva, pridáme vajíčka (najlepšie je pridať najskôr žĺtko, bielko si zvlášť rozšľahať na sneh a následne ho tiež pridať do cesta). 

Cesto zamiešame ručným šľahačom. Nakoniec pridáme mlieko, poriadne zamiešame a necháme chvíľu stáť. Pripravíme si panvicu na lievance, necháme ju chvíľu rozohriať a môžeme začať kuchtiť. :) 

Olej som nepridala ani do cesta ani na panvicu, lievance som naukladala na seba na tanier a krásne zmäkli. Ak niekto predsa len potrebuje dať nejakú tú šťavu na panvicu, odporúčam potrieť ju maslom/ margarínom, lievance budú mať peknú zlatistú farbu. 

Potom už len podávať podľa vlastnej chuti- či s javorovým sirupom, džemom, medom, pre hriešnikov s nutelou, šľahačkou, ovocím... Sto ľudí, sto chutí, tak ja vám prajem, nech je tá vaša naozaj výborná. :) 

Moje lievance zdobil jahôdkový džem s jahodami.

Frozen

Konečne nám pekne nasnežilo a mohla som sa pustiť do môjho prvého fotografovania v snehu so zrkadlovkou. Veľmi som sa na to tešila, pretože minulú zimu som zrkadlovku ešte nemala a teraz si s úškrnom na tvári spomínam, ako som fotila ešte so starým fotoaparátom, ktorý som mala chuť niekedy nechať v tom snehu a silno som túžila po novej zrkadlovke.

 Dúfam, že sa tých pár záberov bude ľúbiť, veď snáď mi ešte počasie a môj čas dá príležitosť niečo túto zimu vykúzliť. :)

...a keď už som bola na kosť vymrznutá, pobrala som sa domov...

AfterChristmas Time

Hlásim sa znova v tomto (po)Vianočnom čase, kedy som si konečne našla čas a oprášila môj blog. Ako ste si mohli všimnúť, tí, ktorí ste ku mne v minulosti už zavítali, tak "trochu" som zmenila design stránky, dúfam, že sa ľúbi. Riadila som sa heslom "v jednoduchosti je krása." :)

Tak a teraz k veci. Ani som sa nenazdala a je po Vianociach, na ktoré som sa veľmi tešila a tak rýchlo skončili. Avšak, boli naozaj krásne. Podostávala som samé pekné veci, jedna z nich je aj statív na foťák (jupí), z ktorého som naozaj nadšená a konečne budem môcť ostro fotiť dokonca aj po tme. Teším sa, keď ho pôjdem ešte tieto prázdniny prvýkrát vyvetrať.

 Vianoce som strávila u babky a na Silvestra som už bola doma, ako to zvyčajne robíme. Som rada, že som konečne na dlhší čas bola s mojou rodinou a mohli sme si užiť spoločné chvíle. Teraz si užívam domácu pohodu, pomaličky si robím veci do školy (ale naozaj iba pomaličky :D), pretože sa nezastaviteľne blíži a je toho ako na kostole. Ale nevadí, nenechám si tým predsa pokaziť posledný prázdninový čas, ktorý sa stále nesie v stopách Vianoc. Dúfam, že ste mali aj vy pekné sviatky, dostali ste vytúžené darčeky a poriadne si oddýchli. :)

Na záver pripájam pár vianočných záberov.

Sunset

Milujem západ slnka a rôzne scenérie odohrávajúce sa na oblohe. A ešte väčšiu radosť mám, keď sa mi to všetko podarí zachytiť na fotografiu, ktorá mi vždy navodí pocit pokoja a dobrej nálady. 

Príroda nám naozaj ponúka pohľad na jej nekonečnú krásu. V dnešnej rýchlej dobe ju mnohí prehliadame, radšej vysedávame v pohodlí domova a zabíjame čas rôznymi, často zbytočnými aktivitami, no vonku na nás každý deň čaká kus neprebádaného sveta, ktorému nevenujeme pozornosť.

 V prírode mi vždy bolo najlepšie. Vedela som zabudnúť na kopec problémov a vychutnávať si zmysel života- prítomnosť. A čo lepšie existuje pre vášnivého fotografa ako vychádzka do prírody s fotoaparátom v ruke? :) Keď sa do toho pridá slnko, ktoré ako taký umelec maľuje oblohu do rozličných krásnych farieb, je to naozaj nádhera. 

Rozprávková hmla

Každý deň v týždni som sa zobudila do nádherného dňa zahaleného hmlou, pomedzi ktorú sa predierali ostré slnečné lúče. V tie ranné cesty do školy som ľutovala, že nemám voľný čas a foťák pri sebe. A tak mi neostávalo nič iné, ako si počkať na víkend a konečne sa poriadne vyblázniť so zrkadlovkou v ruke. No keď prišla sobota, vonku nebolo po hmle ani slnku jedinej stopy. Bol to taký zákon schválnosti, ktorý ma naozaj sklamal, ale neváhala som a vybrala som sa aj s ďalšími kamarátmi trošku zvečniť prírodu

. Po príchode k jazeru nás však príjemne prekvapila dovtedy stratená hmla priamo nad ním. Bol to úžasný pohľad. Para nad jazerom vytvárala priam rozprávkovú atmosféru a my sme sa hneď vrhli do fotenia. Dlho síce nevydržala, ale pár záberov sa mi podarilo spraviť. Avšak niet nad ľudské oko a vlastnú skúsenosť. :) 

Neskôr sme sa pobrali ešte kúsok ďalej pri jeden opustený dom pri vlakovej stanici v nádhernom prostredí, kde sa nám hmla ukázala tiež. 

Nie vždy musí byť všetko také, aké sa na prvý pohľad  zdá. :)

Cat's shoots

U babky na dedine je zvykom, že sa jej na dvore potulujú mačky. Niekedy túlavé, ale hlavne tie naše, o ktoré sa veľmi radi staráme. Aspoň teda ja. Babka by s nimi najradšej nemala žiadne starosti, ale uznala, že jej veľakrát padne vhod, keď sa s nimi môže pomaznať, áno, aj porozprávať, nakoľko býva sama v rodinnom dome. Takže mačičky nám dovolila a ja som jej za to vďačná Sú to také moje fotomodelky. 

Tento rok som nemala také šťastie, pretože som nebola u babky skoro celé leto a novonarodené mačiatka nemal kto skrotiť, takže vyfotiť ich bolo hotové umenie, ale pár záberov sa mi predsa len podarilo. 

Veď nemajú sa na čo sťažovať, dostali odo mňa za odmenu chutné mliečko. :)