Každý deň v týždni som sa zobudila do nádherného dňa zahaleného hmlou, pomedzi ktorú sa predierali ostré slnečné lúče. V tie ranné cesty do školy som ľutovala, že nemám voľný čas a foťák pri sebe. A tak mi neostávalo nič iné, ako si počkať na víkend a konečne sa poriadne vyblázniť so zrkadlovkou v ruke. No keď prišla sobota, vonku nebolo po hmle ani slnku jedinej stopy. Bol to taký zákon schválnosti, ktorý ma naozaj sklamal, ale neváhala som a vybrala som sa aj s ďalšími kamarátmi trošku zvečniť prírodu
. Po príchode k jazeru nás však príjemne prekvapila dovtedy stratená hmla priamo nad ním. Bol to úžasný pohľad. Para nad jazerom vytvárala priam rozprávkovú atmosféru a my sme sa hneď vrhli do fotenia. Dlho síce nevydržala, ale pár záberov sa mi podarilo spraviť. Avšak niet nad ľudské oko a vlastnú skúsenosť. :)
Neskôr sme sa pobrali ešte kúsok ďalej pri jeden opustený dom pri vlakovej stanici v nádhernom prostredí, kde sa nám hmla ukázala tiež.
Nie vždy musí byť všetko také, aké sa na prvý pohľad zdá. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára